Festivaly Tématické Festival Aničky Jurkovičovej Program XIII. ročníka Festivalu Aničky Jurkovičovej
PROGRAM XIII. ROČNÍKA| 17,00 h |
Položenie venca k pamätnej tabuli A. Jurkovičovej na rodnom dome Vernisáž výstavy: ŽENA V TVORBE NÁVRATISTOV - výst.sieň MsKS Slávnostné udelenie KVETU TÁLIE Božidare Turzonovovej - foyer MsKS Slávnostné otvorenie XIII. ročníka Festivalu A. Jurkovičovej - divadelná sála MsKS |
| 18,00 h |
Celkom malé divadlo, o.z., Žemberovce Athol Fugard: AHOJ A ZBOHOM |
| 8,30 h | DS Daxner Tisovec
Ladislav Grosman, Jaroslav Lacko: OBCHOD NA KORZE |
| 11,00 h |
Divadlo Normálka Trenčín Miroslav Ďuriš: ZDENKA Z MAKSU |
| 19,00 h | DO KIS Kysáč v Srbsku
Božena Čahojová-Bernátová: CESTA PRE DÚHU |
| 9,00 h | Divadlo „G" Trebišov
Július Barč - Ivan: MATKA |
| 19,00 h | Trenčianske Hradné Divadlo
Agatha Christie: PASCA NA MYŠI |
| 8,30 h | Divadelná sekcia pri DK Michala Babinku Padina v Srbsku
Jozef Hollý: KUBO |
| 11,00 h | Rozborový seminár poroty s divadelnými súbormi |
| 15,00 h | Slávnostné ukončenie festivalu a vyhlásenie výsledkov |
Festival Aničky Jurkovičovej (FAJ) sa koná tradične pod záštitou primátora Nového Mesta nad Váhom Ing. Jozefa Trstenského, jeho hlavným usporiadateľom je Mesto Nové Mesto nad Váhom, dejiskom a spoluorganizátorom mestské kultúrne stredisko.
Tohoročný FAJ v dňoch 11. – 14. apríla sa nesie v znamení hneď niekoľkých výročí.
V poradí jeho XIII. ročník sa uskutočňuje v roku, kedy si stánok kultúry, dejisko festivalu, pripomína päť desaťročí od jeho slávnostného otvorenia a knižnica ako súčasť mestského kultúrneho strediska o 35 rokov viac. Rok 2010 je aj rokom 105. výročia úmrtia novomestskej rodáčky Aničky Jurkovičovej, jednej z prvých slovenských herečiek, na ktorej počesť sa celoslovenská divadelná prehliadka v roku 1998 zrodila a 140. výročia divadelného ochotníckeho diania v našom meste. Novomestské divadlo je teda presne o polstoročie staršie ako naša prvá profesionálna divadelná scéna, ktorá v tomto roku oslavuje svoje 90. „narodeniny.“
Programová komisia na čele s preds. akad. mal. Jánom Mikuškom vybrala spomedzi záujemcov o účasť na celoslovenskej divadelnej prehliadke 8 divadelných kolektívov. Z nich, až na jeden, sú všetko starí známi, ktorí už v minulosti okúsili festivalové divadelné dosky v Novom Meste nad Váhom. Jediným nováčikom je divadelný súbor zahraničných Slovákov z Padiny, ktorý na novomestský sviatok Tálie postúpil z obdobného divadelného festivalu v srbskom Kysáči – zo 6. Festivalu Zuzany Kardelisovej. Podľa schváleného memoranda, víťaz novomestskej prehliadky postupuje do Kysáča, a naopak, víťaz Festivalu Z. Kardelisovej prichádza reprezentovať divadlo do Nového Mesta nad Váhom. Keďže vlaňajší absolútny víťaz XII. FAJ – domáce Divadielko galéria pri MsKS v Novom Meste nad Váhom – si najcennejšie vavríny odnieslo aj z Kysáča, dohodlo sa, že na XIII. Festival A. Jurkovičovej pôjde Divadelná sekcia pri Dome kultúry Michala Babinku z Padiny.
Ide o divadelnú prezentáciu inscenácií, ktoré rovnako ako novomestská festivalová prehliadka zachytáva život a poslanie ženy v spoločnosti. Kysáčania, keďže „Zuzana Kardelisová“ je o polovicu mladšia , sa zrejme inšpirovali novomestskou „Aničkou Jurkovičovou.“ Srbskí ochotníci toto novomestské divadelné podujatie dobre poznajú a pravidelne sa ho i zúčastňujú. A nielen to. Divadelný súbor KIS Kysáč zvíťazil na IX. ročníku celonárodného divadelného festivalu s medzinárodnou účasťou, keď v roku 2006 presvedčil svojimi výkonmi v hre V. Hurbana Valdimírova: Zem. Okrem toho uspeli aj kysáčske herečky. A. Chrťanová si na V. ročníku FAJ a J. Filková na VIII. ročníku FAJ z novomestských divadelných dosiek odniesli cenu za najlepší ženský herecký výkon, čo je najvyššie individuálne ocenenie FAJ.
Počas pobytov srbských ochotníkov v Novom Meste nad Váhom sa medzi nimi a Novomešťanmi rozvinuli neformálna družba a priateľstvo. Aj divadelnej rovine. Novomestské Divadielko galéria sa už niekoľkokrát predstavilo svojimi bábkovými hrami v kysáčskej Zlatej bráne. Naposledy zavítalo na Dolnú zem v dňoch 29. októbra až 1. novembra 2009 s činohrou, víťaznou hrou XII. Festivalu A. Jurkovičovej , s inscenáciou Mrozkovho Letného dňa a zvíťazilo aj tu.
Na XIII. celoslovenskej divadelnej prehliadke povýšenej na európsku úroveň účasťou zahraničných Slovákov zo Srbska (na XIII. FAJ budú dva DS zahraničných Slovákov – z Kysáča a zo spomínanej Padiny) bude mať zastúpenie i materská divadelná scéna. Nové Mesto nad Váhom bude reprezentovať Stála divadelná ochotnícka scéna – div. súbor dospelých Javorina pri MsKS v Novom Meste nad Váhom, ktorý sa predstaví inscenáciou hry Š. Králika: Trasovisko (jeden titul laureáta FAJ už má – z VIII. roč. v roku 2005).
Súčasťou divadelného podujatia budú zaujímavé sprievodné akcie: udelenie KVETU TÁLIE známej slovenskej herečke B. Turzonovovej a výtvarná výstava.
Kvet Tálie sa udeľuje od roku 2002, od V. ročníka celoslovenskej divadelnej prehliadky. Odvtedy sa každoročne odovzdáva táto pocta významnej slovenskej herečke ako prejav uznania a vďaky.
Po deviaty raz v histórii udeľovania Kvetu Tálie „privonia“ k nemu Božidara Turzonovová. Známa slovenská herečka sa tak priradí k doterajším jeho držiteľkám : K. Kolníkovej, V. Strniskovej, M. Kráľovičovej, E. Krížikovej, V. Jamnickej, M. Pavelekovej, Z. Gruberovej a S. Valentovej.
A tak tento rok k ôsmim autogramom vygravírovaným na tabuľkách vo foyer stánku kultúry pribudne podpis Božidary Turzonovovej.
Známa herečka, rovnako ako doteraz všetky ženské osobnosti slovenského herectva, ktorým organizátori FAJ udelili toto ocenenenie, príde do N. Mesta nad Váhom osobne odhaliť tabuľku so svojím menom a prevziať Kvet Tálie, reprezentatívne dielo akad. sochára M. Polonského a taktiež i plaketu A. Jurkovičovej z tvorivej dielne novomestského rodáka, akad. sochára M. Struhárika.
Kvet Tálie rozkvitne v rukách Božidary Turzonovovej. Prvá dekanka Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici, i v súčasnosti vysokoškolská profesorka, sa narodila 28. mája 1942 v Sofii v Bulharsku. V jej žilách prúdi po mame srbská a po otcovi macedónska krv. Od malička však žije na Slovensku. Od detstva navštevovala dramatický krúžok, pôsobila v rozhlasovom súbore a venovala sa hre na klavír. Dokonca hromadne, celá partia dramatického krúžku, sa zúčastnila prijímačiek na VŠMU v Bratislave.Talentovanú devčinu s netradičným menom na herectvo prijali, vysokoškolské štúdiá absolvovala v v roku 1963 a stala sa členkou SND v Bratislave. Už počas školy debutovala vo filme Most na tú stranu, kde si zahrala aj so svojím manželom , hercom Jozefom Adamovičom.
Do povedomia filmových divákov sa zapísala najmä ako predstaviteľka opernej speváčky Emy Destinovej v Krejčíkovom filme Božská Ema. Hrala tiež v úspešnej inscenácii Na skle maľované, v Tajovského Ženskom zákona, v Albeeho Krehkej rovnováhe či Barčovom Mastnom hrnci...
V súčasnosti hrá v SND, popritom pracuje v rozhlase a dabingu, učí herectvo a je predsedníčkou festivalového výboru Art Filmu. Milovníci seriálov mohli mamu dvoch dospelých dcér vidieť v Letisku či televíznej Ordinácii v ružovej záhrade. Momentálne sa zabývala v populárnom Paneláku. V nedeľu 11. apríla Jana Nitschneiderová zabuchne na pár hodín za ním dvere a odskočí si do Nového Mesta nad Váhom. Nie však na obyčajnú návštevu. Do nášho mesta B. Turzonovová zavíta, aby z rúk predstaviteľov mesta a festivalu prevzala Kvet Tálie, dielko akad. soch. M. Polonského. Oprávnene. Popularita a obľúbenosť B. Turzonovovej totiž nie sú len chvíľkovou záležitosťou. Už pred 33 rokmi sa v ankete časopisu Film a divadlo stala najlepšou herečkou. O rok neskôr, v roku 1978, sa stala v ankete toho istého časopisu Najpopulárnejšou herečkou. Rovnaký prívlastok jej patril i v roku 1982. Medzi tým sa v roku 1979 stala zaslúžilou umelkyňou. Rok 1984 B. Turzonovovej priniesol Cenu za najlepší herecký výkon na XXII. prehliadke českých a slovenských filmov v Banskej Bystrici. Rok 1997 pre slovenskú herečku znamenal nomináciu na Českého leva za najlepší herecký výkon vo vedľajšej role vo filme Orbis Pictus. O desať rokov neskôr získala cenu Literárneho fondu za celoživotnú tvorbu a pred tromi rokmi (2007) prevzala z rúk prezidenta republiky Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky.
Druhou , no rovnako významnou sprievodnou akciou FAJ je výtvarná výstava, kde sa žena objavuje buď ako autorka výtvarnej prezentácie, alebo ako objekt, stvárňovaný umelcom.
Tentoraz sa v úvodný deň festivalu uskutoční vernisáž výstavy niekoľkých (15 ) autorov, spätých s Novým Mestom nad Váhom, tzv. návratistov. Viac o nej kurátorka výstavy, odborná pracovníčka Galérie M. A. Bazovského v Trenčíne dr. Elena Porubänová:
. Pod názvom Žena v tvorbe návratistov sa uskutoční sprievodná výstava festivalu ako pocta žene, matke, múze. Autormi vystavených diel sú umelci - návratisti, ktorých novomestská verejnosť dobre pozná. Mnohí sa tu už predstavili samostatnými výstavami a okrem toho každých päť rokov sa zúčastňujú na kolektívnych výstavách Návraty do Nového Mesta nad Váhom.
Popri umelcoch, ktorých tvorba je už zavŕšená a ich diela patria k trvalým hodnotám súčasného výtvarného umenia, na Návratoch vystavujú predovšetkým súčasní autori. Jednak novomestskí umelci, ale aj takí, ktorí už v Novom Meste nad Váhom nepôsobia, ale dodnes si k nemu uchovali blízky vzťah. Popri abstraktných, krajinárskych a figurálnych motívoch sa v ich tvorbe často objavuje práve žena.
Z viac ako štyridsiatich umelcov – návratistov sa na výstave predstaví pätnásť, pre ktorých sa žena stala významnou, niekedy aj rozhodujúcou umeleckou inšpiráciou.
Každý z umelcov, ktorí sa vo svojej tvorbe tejto téme venuje, sa na ženu pozerá pohľadom sebe vlastným, s osobitým a nezameniteľným autorským rukopisom a vlastnou životnou filozofiou i skúsenosťou.
Výstava je pozoruhodná rozmanitosťou jednotlivých výtvarných disciplín – od klasických maliarskych, sochárskych, grafických, kresliarskych techník až po novátorské prístupy najmä vo fotografii.
Na výstave nebudú chýbať diela významných umelcov, ktorých tvorba je už uzatvorená - maliarov P. Matejku, J. Kréna, I. Vychlopena, K. Ondreičku a sochárky A. Goliašovej - Drobnej. Svojimi prácami sa predstavia súčasní maliari F. Matejka, D. Mezricky, J. Malotová, fotografi I. Kozáček, V. Stanko a sochári A. Goliaš, M. Polonský, D. Košťál. Najnovšiu tvorbu predstavia aj dvaja novomestskí umelci – akademický maliar J. Mikuška a akademický sochár M. Struhárik, pre ktorých sa práve žena – jej krása i duchovno – stala objektom celoživotného umeleckého záujmu.
V tomto rôznorodom zoskupení výstava predstaví zaujímavú konfrontáciu štýlov i rozmanitých podôb zobrazenia ženy. Nájdeme tu pre novomestský okruh príznačné– meditatívne a poeticko – snivé stvárnenie ženy. Najmä v sochárskych dielach sa žena objaví aj v expresívnej, štylizovanej i abstraktno – metaforickej podobe, smerujúcej až do symbolu a znaku. Umelci sa nechali unášať krásou a výnimočnosťou ženy od raného rozpuku mladosti cez erotickú zmyselnosť až po krásu materstva.
Žena u každého z umelcov i umelkýň je zobrazená svojsky, štýlom, ktorý je pre každého z autorov najbližší. V takto tematicky koncentrovanej výstave môžeme vidieť mnohorakosť pocitov a stupňov jej citlivého a vnútorného emocionálneho zobrazenia. Často je zakomponovaná do prostredia , kde ako jeho neoddeliteľná súčasť sa stáva nositeľkou psychologického výrazu i subjektívnych symbolov. Skôr ako v konkrétnom prostredí sa žena objavuje akoby v snoch – ako múza, madona, túžba, spomienka či neodbytná myšlienka. Umelecké dielo tak získava ďalšiu sugestívnu dimenziu – môžeme preniknúť do subjektívneho, na prvý pohľad ukrytého podvedomia samotného autora. Ženské podoby v dielach prekypujú raz expresívnou telesnosťou a plnokrvosťou, inokedy až priezračnou ľahkosťou a rafinovaným zmyselným pôvabom, inokedy dráždivým erotickým vyžarovaním.
Žena mala a stále má svoje významné zastúpenie v tvorbe umelcov od nepamäti. Vždy inšpirovala k cudnejším, menej cudným až erotickým zobrazeniam. Ale umenie je o slobode , a tá funguje predovšetkým v možnosti vybrať si tému i spôsob zobrazenia.
Výstava je pripravená zo zbierkových fondov Galérie P. Matejku v Novom Meste nad Váhom,Galérie M. A. Bazovského v Trenčíne, Galérie Mesta Bratislavy a aktuálnej tvorby súčasných autorov. Dr.Elena Porubänová
I.FAJ 1998: DS A pri Kulúrnom. a spoločenskom stredisku v Prievidzi
II.FAJ 1999: Slovenské pohronské javisko Levice pri Mestskom osvetovom stredisku v Leviciach a ZO ZDOS
III.FAJ 2000: Divadlo G pri MsKS a ZO ZDOS pri Gymnáziu v Trebišove
IV.FAJ 2001: DS Hviezdoslav pri Mestskom kultúrnom centre Spišská Nová Ves
V. FAJ 2002: Celkom malé divadlo pri Slovenskom pohronskom javisku
a MsKS v Leviciach
VI.FAJ 2003: Divadlo na hambálku Malacky
VII.FAJ 2004: DS Terra Wag Šaľa
VIII.FAJ 2005: SDOS – DSD Javorina pri MsKS v Novom Meste nad Váhom
IX.FAJ 2006: DS KIS Kysáč , Srbsko a Čierna Hora
X. FAJ 2007: Trenčinske hradné divadlo Trenčín
XI. FAJ 2008: Malá múza Domu kultúry v Ilave
XII. FAJ 2009: Divadielko galéria pri MsKS v Novom Meste nad Váhom
NAJLEPŠÍ ŽENSKÝ HERECKÝ VÝKON:
I. FAJ – 1998: Katarína Čechvalová, SDOS – MDS Javorinka v Novom Meste n.V.
II. FAJ – 1999: Simona Lukáčová, SPJ Levice pri MOS v Leviciach a ZO ZDOS
III. FAJ – 2000: Viera Marsinová, DS „A“ pri KaSS v Prievidzi
IV. FAJ – 2001: Daniela Balejová, DS pri ZO ZDOS Stupné
V. FAJ – 2002: Anna Chrťanová, DO KIS Kysáč, Srbsko
VI. FAJ – 2003: Beáta Reifová, Divadlo na hambálku v Malackách
VII. FAJ – 2004: Beáta Reifová, Divadlo na hambálku v Malackách
VIII. FAJ – 2005: Jasna Filková, DO KIS Kysáč, Srbsko
IX. FAJ – 2006: Ria Meszárošová z CMD pri MsKS Levice
X. FAJ – 2007: Katarína Čechvalová, SDOS – DSD Javorina v Novom Meste n. Váhom
XI. FAJ – 2008: Lenka Janečková, DS Malá múza Domu kultúry Ilava
XII. FAJ – 2009: Katarína Čechvalová, Divadielko galéria pri MsKS Nové Mesto nad Váhom
Novomešťanka Katarína Čechvalová s tromi cenami za najlepší ženský herecký výkon je najlepšou nasledovníčkou A. Jurkovičovej v doterašej histórii festivalu.
Anička Jurkovičová, ktorej meno nesie naša celoslovenská divadelná prehliadka, sa narodila 6. apríla 1824 v dome na dnešnej Komenského ul. V tomto roku si pripomíname 105 rokov od úmrtia jednej z prvých slovenských herečiek (2.2.1905).
Táto významná novomestská rodáčka dokázala prekonať spoločenské predsudky o účinkovaní žien v divadle a ako 17-ročná sa 5. augusta 1841 v Sobotišti postavila na divadelné dosky, ktoré v tom čase neznamenali svet, aby stvárnila jedinú ženskú rolu Aničky Dobrožilovej v Kotzebuovej fraške Starý vozka Petra III. Z piatich predstavení, ktoré pripravili zväčša prešporskí študenti- štúrovci v sobotišskom Slovenském národním divadle nitranském, hrala dcéra Samuela Jurkoviča až v štyroch.
Aničkin otec S. Jurkovič pôsobil 15 rokov v našom meste ako notár a učiteľ na evanjelickej škole. Bol zapálený národovec a svoje dcéry viedol v štúrovskom duchu národného obrodenia. Do našich národných dejín sa zapísal ako priekopník myšlienky družstevníctva a zakladateľ divadla v Sobotišti, uvedomujúc si jeho význam pre kultúrne a národné povznesenie slovenského národa. Svojimi názormi a postojmi výrazne ovplyvnil svoje dcéry, predovšetkým Aničku.
Anička Jurkovičová stála po celý svoj život po boku významných mužov. Najprv ako dcéra S. Jurkoviča, neskôr ako manželka J. M. Hurbana a v neposlednom rade ako matka Svetozára Hurbana Vajanského, ktorý bol jedným z jej celkovo deviatich detí.
V revolučných rokoch 1848 – 49 ako manželka „buriča“ trpezlivo znášala všetky útrapy i vyhnanstvo, keď po vyhlásení štvanice na Hurbana zachránila tajným nočným útekom z vyrabovanej hlbockej fary holý život sebe i vtedy ročnému synovi Svetozárovi.
Bola to výnimočná žena. Spolu so svojimi súputníkmi nechápala divadlo ako púhy zdroj zábavy, ale predovšetkým ako významný prostriedok pre prebúdzanie a upevňovanie národného povedomia Slovákov. Svojím odvážnym rozhodnutím postaviť sa na divadelné dosky získala pre Táliu ďalšie nasledovníčky, a napomohla tak prekonať vžité konvencie vtedajšej spoločnosti o vzťahu ženy a jej úlohy vo verejnom živote vrátane divadla.
V roku 1994 vyjadrilo Nové Mesto nad Váhom úctu svojej rodáčke a pri príležitosti 170. výročia jej narodenia odhalilo Aničke Jurkovičovej na jej rodnom dome na dnešnej Komenského ul. pamätnú tabuľu a o štyri roky neskôr (v roku 1998) založilo tradíciu divadelného festivalu v Novom Meste nad Váhom nesúceho jej meno. Tohto roku sa uskutoční v poradí už XIII. ročník Festivalu A. Jurkovičovej.
Kontakty:
Tajomník festivalu – Ivan Radošinský 0903 108 941 Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Riaditeľ festivalu a preds. prípravného a organizačního výboru - PhDr. Alexander Koreň, inak podpreds. Správy štátnych hmotných rezerv v Bratislave Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. .
Manažérka FAJ – Ing. Viera Vienerová, zást.primátora mesta, 032 7402 217, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. .
Preds. programovej komisie a podpreds. výboru – akad. mal. Ján Mikuška, riad. MsKS , 032 771 58 01, 0903 450187 Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. .
