Drahí priatelia, posielam Vám Veľkonočný pozdrav s prianím aby ste boli šťastní vo svojich rodinách a hlavne zdraví. Ja Veľkonočné sviatky prežívam v chorobe. Od polovice minulého roka som pociťoval problémy s horším dýchaním. V aguste som mal pocit, že mi v krku uviazli šupky z jablka a prilepili sa na trubicu. Veľkú dôležitosť som tomu nepripisoval. 1.októbra.2009 som podľa môjho pocitu dostal zápal horných dýchacích ciest ako to na jeseň býva u starších ľudí. Teploty stúpali ďalšie dni a zrážal som ju acylpyrínom a paralénom. Vo veľkých bolestiach pri ťažkom dýchaní som vydržal do pondelka. Úplne vyčerpaný som sa dotiahol do hornej časti mesta k mojej lekárke, tá urobila röntgen. Na snímke boli biele plochy na dvoch tretinách oboch strán pľúc. Teploty sa pohybovali okolo 40°C. Okamžite ma záchranka pod kyslíkom zaviezla na interné oddelenie do nemocnice vo Zvolene. Tam som strávil pod kyslíkom dva týždne. Domov ma poslali na týždeň a potom na tri týždne do Štátneho sanatória vo Vyšných Hágoch. Tam mi bronchoskopii objavili na jazyku nádor ktorý sa neskor ukázal ako rakovinový. Po šiestich týždňoch som sa zo zápalu pomaly dostával. Podľa primára bývajú u ľudí nad 70 rokov takéto zápaly často smrteľné. Moja imunita si s tým poradila. Som presvedčený, že zápal a nádor nejako spolu súvisia. Od 11.1.2010 som strávil na onkologickom oddelení Fakultnej nemocnice v B.Bytrici ďalšých 10 týždňov. Absolvoval som maximum 40 ožiarov nádoru pod lineárnym cobaltovým ožarovačom. Rádium je svinstvo. Nerozoznáva nádorové bunky od zdravých. V ústach zničí všetko, dutinu, krk, zničí chuťové bunky, do krvi a hnisu zapáli jazyk a vonkajšie časti tváre. Schudol som 20kg a týždne som dokázal vypiť len vodu. Už som doma dva týždne, chuť jesť sa ešte neobjavila a žijem na 1 litri mlieka denne. Bolo a ešte je to najťažšie obdobie v mojom živote. 22.4. idem opäť na porovnávaciu magnetickú rezonanciu a potom ak rozhodnú na komplikovanú operáciu. Komplikovanú preto, lebo ku koreňu jazyka je ťažký prístup. U nás to robia len v Martine. Nad vodou ma drží nádej, že sa ešte zídeme všetci na divadelných prehliadkach v budúcnosti. Držte mi palce.
Na záver ešte jeden herecký paradox. Dostal som cenu za herecký výkon v hre Žiť. Vtedy som lovil vo svojej hereckej fantázii, čo asi cíti človek, ktorému oznámia, že má rakovinu. U mňa sa hra na život zmenila na vlastný boj o život.
Dedo Edo.
